Už som to chcel urobiť oveľa skôr. Pohovoriť s tými, ktorý sa rozhodli tráviť s nami nemalú časť svojho voľného času. Všetci sú osobnosti, niektorých poznáte viac a niektorých menej. Väčšinou si už odkrútili svoje nielen v živote ale aj v hádzanej. Veľa z nich je veľkou súčasťou histórie Strojára Malacky a nás môže tešiť, že si zvolili v pokračovaní hádzanárskej kariéry práve nás. Nie peniaze, história, tituly, ale hráči zdobia našu hádzanársku rodinu. Sú to hlavne oni, bez ktorích by hádzaná nebola. Pokiaľ ich budeme mať bude aj hádzaná. Preto, ak sa chceme predstaviť, tak musíme predstaviť najprv hráčov. Snáď sa odvážia a niečo nám o sebe prezradia. Výsledok Vás hádam zaujme a dúfajme, že zaujímavé čítanie Vám spestrí vynútenú zápasovú pauzu.
Ako prvého som si na virtuálny rozhovor zavolal Dávida Stachoviča. Bez neho by prvoligové družstvo Štart HC Smartpoint Malacky nikdy nevzniklo. Nie raz sme sedeli v trojici aj s Dušanom Roškom a vypočítavali koľko hráčov vlastne máme a či to stačí. Bolo to ako z filmu Zamilovaný Shakespeare. V ňom jeden z protagonistov riešenie každého problému ukončil vetou :" Nejak to dopadne. ". A skutočne to dopadlo dobre. Dávid aj vďaka mladíckemu odhodlaniu, keď život je "gombička" mohol nastúpiť 5.septembra 2020 v drese Štart HC Smartpoint v 1.lige.
Nakoľko som pätnásť sezón pôsobil v Rakúsku, unikli mi z dohľadu možno aj tri hádzanárske generácie. Veľa kvalitných hádzanárov som v čase ich najlepšej formy hrávať nevidel. Taký je aj Adam Škoda. Počuť som počul, ale nič viac. Začal som ho pravidelne stretať až na Štúrke, keď sme končili tréning a chodili tam po nás hobby futbalisti. A medzi nich Adam chodil. Vždy pozdravil a aj tak sa k nám hádzanárom prihlásil. V tú chvíľu však bol futbalista. Tu som vlastne pochopil jeho nezlomný vzťah k športu. Potvrdil to aj v tejto sezóne, keď som ho konečne spoznal bližšie. Je skutočným lídrom tímu a vie nemalou mierou vyťažiť aj zo spoluhráčov maximum.
Martina som spoznal až ako svojho zverenca v extraligových Malackách. Na nešťastie bol z tých starších, ktorí mali padnúť pri omladzovaní družstva. Chodil, poctivo trénoval a aj tak veľakrát bol len na lavičke. Som rád, že teraz mu to môžem splatiť a hrá bez ohľadu na to, koľko mu je rokov. Bol už vtedy aktívny otec, malý Martinko s ním pravidelne trávil tréningy. Od minulého roku naše deti chodia spolu do triedy a tak sa stretávame nielen na hádzanárskej báze, ale aj ako rodičia. Dá sa s ním skutočne pohovoriť o všetkom a má prehľad o živote. T.j. dajú sa s ním viesť aj reči, ktoré dvadsaťročnému nič nehovoria. Nezabudol ani na klub odkiaľ vzišiel a stále Strojáru drukuje a fandí.
S Martinom som sa stretával najprv pracovne. Samozrejme vedel som, že bol skvelý hádzanár. Vždy distingovaný, nenútený, taký vzor nejakého biznismena. Vedel som si ho predstaviť na burze, v opere, na golfe, Seycheloch. Skrátka reprezentačný typ človeka. Pri zrode nového družstva sme ho spomínali často. Viac-menej ako nedosiahnuteľný cieľ. Nakoniec ho máme, vrátili sme ho po rokoch späť do Malaciek. Pre trénera, managera, je to v našich podmienkach ulovenie sólokapra. Martin je komplexný hráč. Aj teraz má výborné fyzické parametre. Proste športový talent, ktorý to vie a nikomu sa nemusí predvádzať. Z jeho odpovedí hneď spoznáte, že sa do športu vyzná, že to má odžité a vie o čom to je.
Paľo Bízek je z tích ľudí, pri ktorích prvý dojem síce napovie pravdu, ale nie úplnú. Snaží sa brať život pozitívne. Niekoho to môže navádzať k domneniu, že je možno až ľahkovážny. Robí sa neznalý, ale má za ušami. Keby takýchto Paľov bolo viacej, svet by bol jednoduchší. Načo komplikovať aj to, čo komplikované nie je. Ak potrebujete niečo previezť tak Pali zariadi. Na čom sa dohodnete, to platí. Aký je v živote, taký aj na hádzanej. Dúfam, že aj v rodine. Je z tích hádzanárov, ktorí vlastne celý život hrali na ťažšej strane. Máte dve krídla pravákov, horšieho dáte doprava. Je niekto mladý, upracete ho na pravé krídlo. Tieto situácie zažil x-krát, až si zvykol. Dnes sa stal absolútne spoľahlivým hráčom s presným zakončením. Vynikajúci talent na vystihnutie správneho momentu. Takže tak, ako v dodávke, tak aj na palubovke, vie byť v správny čas na správnom mieste.
Milana som začal stretávať, tak ako aj veľa iných ľudí, až nástupom na trénersku stoličku v Strojári. Musím prezradiť, že tam sa k družstve hlásil nemalý počet ľudí: kamarátok, manželiek, priateliek a známych. Orientácia v tom, kto je kto, vôbec nebola ľahká. Jeden človek z tohto davu sa k nám nakoniec pridal. A to bol Milan. Pre mňa prekvapujúco, najprv bojácne neskôr po zaregistrovaní už rozhodne sa k nám začlenil. Je to typ fajn človeka, ktorý ak aj starosti má, neprenáša ich na svoje okolie. Vo zväzku s priateľkou Katkou vlastne tvoria prvú štarťácky dvojicu. Katka sa stala naše Guro na sociálnych sieťach a doprevádza nás na všetky zápasy.
Andrej je taký tichý, rozváźny chlapík. Je opakom tích hráčov, ktorím sa v šatni pusa ani na chvíľu nezastaví. Odkedy ho trénujem, dosť ho trápili zranenia a veľa pod mojou taktovkou nenahral. Prišiel, potešil som sa , že je tu niekto, čo zvláda kvalitne všetky hádzanárske činnosti a potom sa zase stratil, doliečovať zranenia. Jeho herné predpoklady sú určite väčšie, ako to čo stihol v zápasoch ukázať. Takže, ak sa mu konečne budú dlhšie obdobie zranenia vyhýbať, dozaista dá o sebe výraznejšie na palubovke vedieť.
Roman je pohodový chlapík. To zistite hneď, ako sa s ním zoznámite. Je to skrátka spoločenský typ. V kruhu ľudí sa cíti veľmi dobre. Neskazí žiadnu zábavu. V hádzanej prežil toho už dosť. Dorastenecký vek strávil v Bratislave a spomína na to dodnes. Avšak do Malaciek patrí ako ryba do vody. Nakoľko nie je pozičným typom brankára , pokiaľ sa chce udržať v akej-takej forme, musí sa stále fyzicky udržiavať. To, že to robí, vidíte aj na jeho figúre. Dnes už nie je z tích, ktorí bez hádzanej nevedia žiť. Ak mu život nadelí niečo iné - lepšie, zriekne sa jej. V tú chvíľu, nikto netuší na ako dlho. Ale, potom sa vráti a tvári sa akoby tu bol stále s nami. A my to tak berieme. Veď nikdy nevieme na ako dlho to bude.
